Druhá časť, snáď sa vám to bude páčiť Kultu sa niektorí odvážny snažili zastaviť. Neúspešne... Zozbieral všetky masky, no okrem dvoch, ktoré ukradol boli všetky rozbité na polovicu.. "A čo teraz, premýšlal. Onedlho už nepremýšlal o tom čo ďalej, premýšlal či bude lahšie prepadnút Vulkánovú väznicu alebo nájsť Ekimua. Už sa prikláňal k nájdeniu Ekimua, no uvedomil si, že iba Makuta bude ochotný mu pomôcť. Zmanipuluje ho a on mu opraví masky. O pár týždňov sa vo Vulkánovej väznici spustil prvý a posledný poplach. Kulta nechal pavúkov prehľadať každú celu, zatiaľčo ostatný pavúci odstraňovali stražcov. Prehľadávanie trvalo pár minút. Kulta sa dozvedel, že Makuta tu nie je. "Ako je to možné?!" Mal chuť zašliapnuť pár pavúkov, no radšej použil trick OGOJ, ďalšiu mučiarenskú techniku a zabil strážcu. "Hmm... Nájdite nejakého ochotného strážcu..Chcem s niekým hovoriť.." "Nechajte maaa!" "Kde je Makuta?"
"Makuta? Ten tu už dávno nie je." Umarak zúril. "Prečo?!" Okolo neho sa myhlo miekoľko stvorení, no nevnímal to. Kulta potreboval Makutu. "Makuta bol uložený v tej najtemnejšej cele, úplne dolu. Tam sa ho zmocnili tiene. Vyberajú si psychicky slabé a nestabilné bytosti a vyplnia ich slabosť. Tiene sú záhadné a nebezpečné... Celé to sledoval strážca Umarak spolu so mnou. Makuta ovládol jejo telo a Umarakova mysel ostala niekde dolu. Vďaka Umarakovmu telu sa dokázal dostať nenápadne preč z vezenia. Ako jeden z mála podal výpoveď a skutočne sa dostal z väzenia. Nikto mi neveril a keďže výpoveď som podať nemohol lebo je jasné, že by som neprešiel, ostal som tu, ten zbláznený strážca." "To je naozaj.. Neuveriteľné!" Kulta nahnevane odkopol strážcu a vyšiel z väznice. "Tak toto je perfektné! Nie len, že nemám absolútne žiadnu šancu v ovládaní elemntov, no teraz mi tu po ostrove pobieha kopa zloduchov, ktorí budú určite chcieť ovládnuť Okoto. Navyše prichádzam o pavúkov!" Kulta premýšlal o svojej minulosti a o dôvodoch pre vládu nad Okotom a spomienkami ihneď zahnal hocijaké pochybnosti o tom, či ke dobrý nápad toto všetko robiť. Medzi tým sa na pobreží Okota objavilo šesť kanistrov. Tie kanistre boli niekoľko metrov od seba, no aj tak sa bytosti, ktoré z nich vyliezli mohli vidieť. Prišli k sebe a každý bol v mysli rád, že nie je rasista. Všetci v iných farbách a aj napriek tomu boli súrodenci. Bratia a sestra. Vedeli nejaké tie veci, no Telepati neboli. "Ja som Gali!" Onua" "Kopaka" "Lewa" "Pohatu" "... .... .. Čo? Aj ja sa mám predstaviť? Oheň nepozná brata!" "Ja si myslím, že už náš poznáš," poznamenal Lewa. "Len my nepoznáme teba!" Pohatu sa pridal: "A tým pádom sme v nevýhode, chápeš?" ahu sa pozrel priamo do Pohatuových očí. "Myslíš, že som hlúpy??! Presne o to mi ide, mať výhodu" "Ale snáď si nemyslíš, že by sme ťa napadli, Waterough" prehovoril Pohatu "Ha! Od teba by som práve to očakával..Počkať.. Nazval si ma práve Waterough?!!" "Budem ťa tak volať, kým neprezradíš svoje meno." Onua už vyzeral skôr ako toa ohňa a vybuchol: "Je to len meno!! Ako môžete diskutovať o niečom takom, keď sa niečo deje?!" Všetci sa na Onuu pozerali udivene. "Aarrrhh.. sme toa! Boli sme povolaní.. To znamená, že sa musí niečo diať.." "Som Tahu! Toa ohňa!!" Gali mu ironicky zatlieskala a odišla za Onuom. Ostatní ju následovali. Onua sa však po chvíli zarazil. Už bol pokojnejší. "Tahu? Si toa ohňa, ty si vodca.. Máš nás viesť ty.." Pohatu odpovedal Onuovi za Tahua: "Čo, stratil si smer, nahnevaný?" "Nestratil som smer, neviem akým smerom ideme. Chceme sa dostať do civilizácie. "A to je kadiaľ?" Stále podpichoval Pohatu "Tadiaľ, kadiaľ pôjdem ja, a vy za mnou." Povedal Tahu a vykročil. Vymenil povahu outsidera za vodcu a rozhodol sa, že už to tak bude navždy. Keby sme mali toto konanie vysvetliť, mohli by sme skrátka povedať, že toa si za prvých 6 minút života prejdú celou pubertou. Preto tak rýchlo menia názory a postoje. Vďaka Veľkým bytostiam, že sa Tahu prestal chovať ako Tahu. Cesta bola pre niektorích tichá, pre niektorích zábavná. Gali si predstavovala či Pohatuov vstýčený penis je väčší ako jeho ego a chutnejší než jeho provokatérska tvárička. 'Veď nie sme skutoční súrodenci' pomyslela si a tým to bolo vybavené, mohla zvyšok cesty fantazírovať o Pohatuovi. Onua, Pohatu a Lewa sa rozprávali o tom, aká môže táto civilizácia byť. Lewa rozprával najviac, Pohatu niekedy nesúhlasil, inokedy sa zasmial a Ouna robil krátke poznámky, ktoré by inak boli nechcené a hlúpe, no Onua ich dokázal povedať s charizmou a pokojom. Ešteže sa Onua počas puberty prestal správať ako Tahu. Kopaka ticho kráčal za Tahuom a Tahu sa snažil kráčať čo najsebavedomejšie. Keby len vedel, že to nie je kľúč k získaniu si dôvery v týme. Taaak, ako sa vám páčilo prvé predstavenie toa?
0 Comments
Leave a Reply. |
Archív
April 2021
|